Kozák hrabový
Slovensky: Kozák hrabový
Latinsky:Leccinum pseudoscabrum (Kallenb.) Šutara, Leccinum griseum (Quél.) Sing.
Česky: Kozák habrový
Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 100-140 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom vankúšovite rozprestretý. Býva žltohnedý, sivohnedý, olivovohnedý, čiernohnedý a často až černastý; na povrchu je zväčša vráskavo nerovný a holý, na otlačených miestach tmavší, za suchého počasia políčkovite rozpukaný.
Plodná časť:
Rúrky sú 25-30 mm dlhé, pri hlúbiku hlboko vykrojené, najprv belavé až bledokrémové, potom žltkastosivé a napokon kalne olivovo žltosivé; poranením sa sfarbujú na fialovosivo, potom na hnedo až čierno. Póry sú drobné, okrúhle a iba pri hlúbiku bývajú trochu predĺžené. Najprv sú belavé, potom sivožltkasté až kalne žltosivé; otlačením sa sfarbujú na sivo, sivohnedo až čierno.
Hlúbik:
Hlúbik je 50-130 mm dlhý a 10-40 mm hrubý, valcovitý, hore tenší, dolu zhrubnutý, v hornej polovici vráskavý. Na belavom podklade býva takmer černasto bodkovaný; otlačením černie, v dospelosti je pevný a tvrdý.
Dužina:
Dužina je belavá až trochu žltkastá, na reze rýchlo ružovie až sivofialovie a potom zvyčajne černie. Je trochu pevnejšia ako dužina kozáka brezového, v hlúbiku býva v dospelosti vláknitá. Chuť a vôňa je príjemná, hubová, ale nenápadná.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je tabakovohnedý.
Ľudové názvy:
hrabovec, hrabák, hrabčak
Výskyt:
Kozák hrabový rastie od júna do októbra v listnatých lesoch pod hrabmi a lieskami, v nížinách aj v pahorkatinách. Je pomerne hojný a rozšírený je v celom miernom pásme severnej pologule.
Je to jedlá huba rovnakej kvality ako kozák brezový, iba s tým rozdielom, že býva častejšie červivý. Praktickí hubári ho od kozáka brezového často ani nerozlišujú, lebo sa mu zovňajškom veľmi podobá.
Význam:
Jedlá.
