Plávka mandľová
Slovensky: Plávka mandľová
Latinsky: Russula vesca Fr.
Česky: Holubinka mandlová
Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 40-120 mm v priemere, najprv je takmer guľovitý, potom klenutý a napokon plocho rozprestretý, v strede mierne vtlačený. Býva mäsovočervený s hnedými, ružovými alebo fialovými odtieňmi, niekedy čiastočne alebo aj celý žltkastý alebo belavo vyblednutý. Okraj je ostrý, dlhší čas hladký a až v úplnej dospelosti ryhovaný, často i obnažený. Pokožka je holá, za sucha matná, asi do polovice sa dá zlúpať.
Plodná časť:
Lupene sú mandľovobiele, na ostrí zvyčajne hrdzavo škvrnité, 7-10 mm široké, dosť husté. Pri okraji klobúka sú zaoblené a najširšie, pri hlúbiku sú najužšie a trochu zbiehavé.
Hlúbik:
Hlúbik je 25-60 mm dlhý a 15-25 mm hrubý, valcovitý, smerom dolu často stenčený, biely, v dolnej časti hrdzavo alebo žlto škvrnitý.
Dužina:
Dužina je biela, na porušených miestach sa sfarbuje na hrdzavohnedo. Chuť má nevýraznú, takmer ako lieskové oriešky. Vôňa je za čerstva nenápadná, iba staré exempláre pripomínajú pach po haringoch.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je čistobiely.
Ľudové názvy:
plávka, splávka, plavuša, holubienka, holubica, holúbka, holubnička, sivianka
Výskyt:
Plávka mandľová rastie od júna do októbra v svetlých listnatých lesoch. Je to pomerne hojný druh, rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.
Je to výborná jedlá huba, jedna z najlepších plávok. Dá sa upravovať na rôzne spôsoby. Najčastejšie sa používa do polievok, na vyprážanie, ako prísada do mäsitých jedál a mladé plodničky aj na nakladanie do octu v zmesi s inými hubami.
Identifikovateľnosť::
Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie).
