Suchohríb žltomäsový
Slovensky: Suchohríb žltomäsový
Latinsky: Xerocomellus chrysenteron (Bull.) Šutara
Česky: Suchohřib žlutomasý
Jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 30-&0 mm v priemere, najprv je vankúšovite klenutý až polguľovitý, potom plocho rozprestretý, hnedý, sivohnedý, miestami s olivovým odtieňom. V dospelosti, najmä za suchého počasia, býva políčkovite rozpukaný, pod pokožkou často červenkastý. Pokožka klobúka je tenká, najprv akoby oinovatená a vlhká, neskoršie suchá až zamatovo plstnatá a napokon celkom holá. Miesta ohryzené slimákmi bývajú sfarbené do purpurova. Za studeného a vlhkého počasia, najmä v neskorej jeseni, klobúk sa zvyčajne nerozpukáva.
Plodná časť:
Rúrky sú 4-11 mm dlhé, najprv bledožlté, neskôr zelenožlté, takmer až zelené s olivovým nádychom, otlačením sa sfarbujú na zelenomodro. K hlúbiku sú prirastené alebo okolo hlúbika stlačené. Póry sú rovnako sfarbené ako rúrky, hranaté, dosť veľké, pri hlúbiku často zreteľne predĺžené.
Hlúbik:
Hlúbik je 30-60 mm dlhý a 7-14 mm hrubý, valcovitý, hladký, jemne pozdĺžne vláknitý, zvyčajne vždy trochu prehnutý, smerom ku klobúku stenčený a zriedkavo aj trochu bruchatý. Býva žltý alebo žltohnedý, obyčajne v dolnej časti (zriedkavejšie celý alebo iba hore) bodkovano červený, otlačením modrejúci.
Dužina:
Dužina je belavožltá, nad rúrkami sýtejšie žltá, v báze hlúbika a pod pokožkou klobúka červená, v spodnej časti hlúbika niekedy mäkká, sfarbuje sa slabo do modra a potom do červena. Má miernu až kyslastú chuť, za čerstva vonia nenápadne a v starobe trochu pripomína vôňu haringov.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je hnedastoolivový.
Ľudové názvy:
riečičkár, ričiak, ričičár, tŕňovec, žabiak, žlták
Výskyt:
Suchohríb žltomäsový rastie od júna do novembra v ihličnatých aj listnatých lesoch. Je všade hojný, najmä však v mladých nízkych boroch.
Poznámka / Zaujímavosti:
Akceptované vedecké meno: Boletus chrysenteron Bull. 1791
